* história

Paradoxom bolo, že album, ktorý MSP najviac preslávil a priniesol im aj masu nových fanúšikov, pobúril a sklamal skalných a najstarších fanúšikov, ktorý naopak kritizovali členov kapely, že sa totálne zapredali, že "zničili ich dávne ideáli", že už nič neostalo z tých provokujúcich a excentrických chalanov. Ultra-radikálni fanúšikovia, ktorí si hovorili "Kult Richeyho", dokonca vyhlásili, že by sa Manics mali rozpadnúť po strate Richeyho. Samozrejme, že takéto vyjadrenia Manics ignorovali a starali sa hlavne o hudbu, pričom tvrdili že stále sú dobrou skupinou. "...aj keď zmena imidžu tam bezpochyby bola, no filozofia ostala...(moj názor)".

Skoro po dvojročnej pauze (v polovici 1998) vydali Manic Street Preachers ďalší (v poradí 5ty) album "This Is My Truth Tell Me Yours", ktorý im opať priniesol slávu - dve ceny na Brit Awards - a to aj vďaka svetovému hitu "If You Tolerate This Your Children Will Be Next", ktorý sa držal prvých priečok ako kliešť. Aj vďaka oveľa pokojnejšiemu a melodickejšiemu albumu, akým "This Is My Truth..." bol, si Manics získali úplne nových nadšencov. Takýto albumček bolo treba poriadne predstaviť a tak prišlo na rad svetové turné - Austrália, Európa, Ázia aj Amerika (tú sa im však dobyť nepodarilo, aj keď sťažovať si teda nemali prečo). Potom (v lete 1999) ešte nasledovali veľké festivali ako Glastonbury, Roskilde, T in The Park a V99.

A práve na týchto festivaloch sa opäť objavil dávny "šialený duch" kapely zo všetkým čo k nemu patrí - rozbíjanie aparatúry, imidž sukničiek a punk-style oblečenia, provokujúce výkriky ... 14 mesiacov ťahali šnúru koncertov, až si povedali DOSŤ, je čas na trochu oddychu a ako sami vyhlásili, ich jediným vystúpením v roku 2000 bude silvestrovský koncert na štadióne Millennium v Cardiffe. Tak sa aj stalo, a koncert Manic Millennium sa stal neopakovateľným zážitkom nielen pre 60000 !!! fanúšikov, ale aj pre samotných Manics, pre ktorých bol tento MegaKoncert zlomovým okamihom.

Okrem tohoto koncertu stihli ešte v roku 2000 (10. január) vydať singel 'Masses Against The Classes' (môj najoblúbenejší), ktorý okamžite vystúpil na prvé miesta britskej hitparády. Bol to šok pre mnohých ľudí, lebo na jednej strane - singel nesprevádzal žiadny album a na strane druhej - bola to dobrá OSTRÁ punk-rocková skladba, ktorá valcovala v hitparádach sladkých chlapcov z Westlife, či N'Sync. :).

To už bola naozaj posledná vec, ktorú v roku 2000 Manics spravili. V čase, keď sa každý čudoval prečo nevyšiel aj album a či sa náhodov nechystá nejaký rozchod a pod.. V čase týchto "špekulácií", sa Manics "slnili" v španielskych štúdiách a pracovali na novej doske, ktorá mala obsahovať hudbu podobnú tej akú počúvali v detstve. Tiež využívali nové nástroje a nápady, experimentovali so zvukom (čo pre nich nebolo zvykom) a nakoniec sa pretrhlo aj tradičné rozdelenie rolí, ktoré bolo - James a Sean píšu hudbu a Nicky (s Richeym) texty. Tentokrát totiž James napísal slová ku skladbe 'Ocean Spray' (venoval ju svojej mame, ktorá mu v 1999 zomrela) a Nicky si zase trochu zaspieval. "...ale určite to veľmi s tým menením rolí nepreháňali". Tak ako každý ich album, aj príchod tohoto sprevádzali skvelé single ako 'Found That Soul' a 'So Why So Sad', pričom prekvapením bolo, že ich vypustili naraz. Fanúšikovia boli opäť (milo) prekvapený z dynamickosti a ostrosti "Found That Soul", ako aj trochu znechutených pesničkou "So Why So Sad", ktorá pripomínala piesne The Beach Boys a Mamas and Papas. Skladby sa však uchytili v prvej desiatke. Tých prekvapení však mali Manics ešte viacej a asi tým najdiskutovanejším a najkontorverznejším bolo vyhlásenie, že nový album, nazvaný "Know Your Enemy" bude mať koncertnú premiéru na Kube!

pokračovanie ->

...webdesign by Gerronimo ...code by Plavacek & Gerronimo