* história

Kapela, dobre smerovaná Philipom, sa viac a viac zviditeľňovala v médiách. Skupina ešte v tom roku (1990) vydala dve intenzívne(silno) znejúce skladby u gramofirmy Heavenly Records - 'Motown Junk' a 'You Love Us'- ktoré ešte viacej urýchlili rast ich popularity (najmä na undergroundovej scéne).

Manics mali to, čo tlač chcela. Boli inteligentní, arogantní, kontroverzní a vždy s novými témami. Pozornosť u médií vzbudzovali najmä svojimi buričskými politickými heslami, ktoré vykrikovali a písali si po tele a oblečení na koncertoch. K zaujímavejším "škandálom" patrí určite tzv. "4REAL" incident a to keď sa pri jednom z rozhovorov pre New Musical Express pustil jeho redaktor do hádky s Richeym, spochybňujúc úprimnosť a hlavne autentickosť toho čo robia, Richey reagoval na jeho obvinenia tým, že si nožom vyrezal na ruku nápis "4 REAL" ("NAOZAJ"). Tento incident sa okamžite stal nielen v hudobnej tlači veľkou senzáciou a okrem iného im vyniesol ponuku na prvú veľkú zmluvu s firmou Sony Music. Neskôr sa však ukázalo, že to od Richeyho nebol iba hlúpy kaskadérsky kúsok, ale prejav jeho psychickej lability.

To že sa Manics zrazu ocitli pod "ochranou" obra akým bol Sony (Columbia) niesli ťažko ich skalný fans (cítili to ako zradu undergroundovej scény). Prvými singlami, ktoré vyšli pod dohľadom Sony boli 'Stay Beautiful' a 'Love's Sweet Exile' (Top Of The Pops singel). O mesiac neskôr sa Manics konečne dočkali vydania svojho prvého debutového albumu - "Generation Terrorists" (1992). Nepredalo sa 16 miliónov (ale "iba" 300000 ks) platní, neprebojovali sa na špicu hitparád, no ostali na scéne a čoskoro vyvrátili reči typu "dokážu nahrať iba jeden album..."! (Pričom samotní Manics vyhlásili: "Vydáme prvý album, predáme 16 mil. platní a skončíme!") - nestalo sa tak a prišiel rok 1993 a Manics sa vrátili do štúdia s novými textami (prepracovanejšími) a ochotou experimentovať so zvukom. Vzišiel z toho nový album "Gold Against The Soul", ktorý je drvivou vačšinou považovaný za tvrdý-rockový, možno až heavy-metalový (niektorý tvrdia aj že hard core-ový), čo sa páčilo najmä vyznávačom takej hudby. Ich "skalný fanúšikovia" (menšia časť) však boli stále sklamaný zo svojich idolou, a z ich zmeny na typických hudobných "remeselníkov". Túto zmenu (a negatívny postoj časti fanúšikov) priznali aj samotný Manics - "povstal dobrý produkt, ale bez duše".

V decembri 1993 utŕžili MSP tú najtvrdšiu ranu. Zomrel ich manažér, priateľ, člen "rodiny" Manics - Philip Hall - vo veku 34 rokov na rakovinu. Na znak úcty, kapela zrušila koncert v Brixton, a v Marci hrala na benefičnom koncerte organizovanom na podporu výskumu rakoviny. Celá kapela bola z tejto tragédie zničená, no najviac vplývala na psychiku Richeyho, a tým myslím prepad k alkoholizmu, anoreksii a samoporanení. Posledná kvapka trpezlivosti pretiekla keď sa Richey dorezal rituálnymi nožami na turné v Bangkoku (1994). Po tomto incidente (už sa nedalo hovoriť o extravagantných výstrelkoch rockera) rodina, kapela, priatelia a aj samotný Richey priznali, že by sa mal obrátiť na pomoc špecialistov. Richey teda odišiel na súkromnú kliniku a v tom samom čase (stále rok 1994) vyšiel skupine nový album "The Holy Bible", ktorý bol opäť menšou zmenou - punkové rytmi, temnejšia hudba, divné zvuky v pozadí a texty o holokauste, masových vraždách, anoreksii, drogách, atď...

pokračovanie ->

...webdesign by Gerronimo ...code by Plavacek & Gerronimo